Sofia Ravasová: Prepojím tanec s upcyklovanou módou

Ako dlho sa venuješ upcyclingu?

Zhruba po strednej som sa začala sama učiť šiť, teda s pomocou mojej mamky. Predtým som len nakupovala veľa vecí v sekáčoch a prosila ju, aby veci upravovala za mňa, ale s mojou predstavou (smiech).

Mohla by si popísať celý proces tvorby od nápadu až po ušitie/upcyklovanie finálneho nového kusu oblečenia?

Mám to rôzne, ale najčastejšie to začína už v sekáči, keď vidím kúsok oblečenia, ktorý ma zaujme, tak si v hlave predstavujem, ako by som ho mohla pretvoriť. Potom sa zatvorím u mňa v ateliéri a skúšam, čo to dá… 

Veľakrát niečo pokazím a tým vymyslím niečo zaujímavejšie, takže v tomto si nechávam už voľnú ruku… Proste go with the flow, tak troška ako v tanečnom freestyle.

Pristupuješ ku každému oblečeniu rovnako alebo máš pred nejakými kúskami väčší rešpekt, úctu? Ako napríklad keď si prešívala storočný kroj na sukňu a crop top.

Snažím sa k tým veciam pristupovať čo najviac s úctou, aj keď ich kúpim v sekáči len za 2 EUR. Pre mňa majú veľkú hodnotu hlavne v tej ich histórii, v ich jedinečnosti.  Uvedomujem si, že tie isté levisky možno už nikde nenájdem. Častokrát sa zamýšlam nad ich príbehom – čím si prešli, kto bol ich majiteľom, čo si všetko zažili a to ma napĺňa akousi radosťou a zodpovednosťou nepokaziť to. Takže áno, dávam si veľký pozor, keď s nimi pracujem, aby som niečo nepokazila.

Musím ale povedať, že pred tým krojom som mala nesmierny rešpekt – bol ručne vyšívaný. Snažila som sa vymyslieť niečo, aby bol znova využívaný naplno len v modernejšom ponímaní.

Foto: Petra Augustini

Máš na Slovensku vôbec nejakú konkurenciu na poli upcycling módy?

Určite áno. Na Slovensku je veľa šikovných dizajnérov. Každý je zameraný na niečo iné, napr. Bagbet robí super veci s košieľkami. Pre mňa je veľkou divou v upcyklácii MelisaMinca, Slovenka pôsobiaca v Berlíne.

Má svet nejaké upcyclingové ikony? Inšpiruješ sa aj u nich?

Sledujem veľa instagramových profilov. Najmä svetových dizajnérov, ktorých práca sa mi páči, ale popravde snažím sa neinšpirovať veľmi. Chcem vychádzať sama zo seba. Veľa sa inšpirujem z detsva, z toho, čo sme nosili z mamininých starých Búrd. Milujem si v nich listovať…

Pre koho šiješ najradšej?

Pre všetkých. V tomto nemám bariéru, ale prirodzene ma oslovujú hlavne moji rovesníci a ľudia, ktorým sa páči viac streetový štýl oblečenia.

V lete si na instagramovom účte @fosia.clo zverejnila svoju poslednú kolekciu, v ktorej pózovala aj tvoja kamarátka Vala “Fralaa” Frázová. Pripravuješ nejakú ďalšiu kolekciu?

Áno, mám rozbehnutých viac projektov. Jeden napr. s úžasnou českou grafičkou a pre mňa fashion ikonou Kate Bohemia. Pracujem na tom, aby mojich vecí bolo čoraz viac lebo nestíham popri vedení tanečnej skupiny tak, ako by som chcela. Takže sa pomaličky prepájam s krajčírkou, ktorá moje návrhy vie realizovať rýchlejsie a ja sa popritom môžem venovať aj iným projektom.

Najbližšie pripravujem projekt, kde prepojím tanec s upcyklovanou módou, nato sa neskutočne teším. Konečne budem môcť spojiť moje dve lásky. Teda hlavne po dlhej coronovej ére, keď to celé opadne, sa budem môcť s mojou tanečnou skupinou umelecky vyblázniť.

Foto: Petra Augustini

Tanec máte v rodine – tvoja sestra Silvia je tanečníčka a choreografka ako ty. Čo pre teba znamená tanec?

Bude to znieť ako klišé, ale dá sa povedať, že tanec je môj život. Otvoril mi brány do toľkých svetov… Naučil ma makať, vnímať seba ale aj okolie, pracovať v tíme a hlavne tvoriť. Tým, že som od malička tvorila rôzne choreografie, kostýmy. Tanec pre mňa predstavuje slobodu, či už tú vnútornú alebo fyzickú.

Foto: Petra Augustini

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa na svojom Instagramovom účte podelila s tým, že tvojmu mladšiemu ja kedysi chýbala sebaláska?

Myslím, že som už dospela a nebojím sa otvoriť a hovoriť o citlivejších témach na moju osobu. Cítim zodpovednosť voči deťom a mojim žiačkam, ktoré ma sledujú a rada im pomôžem ulahčiť ich cestu k sebeláske. A určite aj samej sebe sa mi jemne ulavilo.

Denis Kendy o tebe v našom interview uviedol, citujem: “Vidí v ľuďoch to, čo oni v sebe ešte neobjavili.” Čo predpokladáš, že mal asi na mysli?

Haha, on je láska! S Denisom sa navzájom veľmi pekne liečime a podporujeme. Podľa mňa myslel presne to, čo napísal. Častokrát som taký terapeut a kamoš v jednom. Snažím sa byť veľmi vnímavá a naslúchať. Potom viem vidieť to dobré, smerovať ľudí, aby sa nad sebou zamýšľali a riešili, čo ich baví, jemne ich aj k tomu hecnúť, keď si neveria… Možno je to tým, že ja sa venujem tomu, čo ma baví a napĺňa a chcem, aby to tak mali aj ostatní. Rada im v tom pomôžem, ak viem.

Chcela by si ešte niečo dodať?

Majte sa radi! Viac tvorte! A hľavne dovoľte si byť deťmi.

Foto: Petra Augustini