Denis Kendy: Nenávidím násilie

Ahoj Denis, ako sa dnes máš?

Čauko! Ja vždy hovorím, že sa mám super, no dnes som prekvapený, že mi je dobre.

Čo robíš a aké máš záľuby?

Som momentálne nezamestnaný. Krátko po prvej vlne Corony som dal výpoveď a teraz si užívam zaslúžený oddych. Mám viac času na seba a tak makám na sebe: aktívne sa venujem tancu, chodím do fitka, píšem, fotím na analóg (sem-tam) a som fotený. Toho modelingu by pokojne mohlo byť viac, páči sa mi ten svet. 

Milujem sa učiť, preto veľmi často pozerám dokumárne filmy a seriály, ale zároveň veľmi rád počúvam ľudí, ktorí vedia o danej téme rozprávať hodiny. Je krásne sledovať ako žiaria, keď rozprávajú o niečom, čo ich úprimne baví a zaujíma. Vedomosti sú jednoducho sexy.

Kedy si začal vnímať svoju sexuálnu orientáciu? A ako sa to vyvíjalo?

To, že som si začal všímať viac chalanov, som si uvedomil asi v pätnástich, no na dráhe heterosexuála som ostal až do 20. Vyrastal som v malom meste na severe Slovenska, kde ako možno vieš, sú názory konzervatívnejšie, narozdiel od tých tu v Bratislave. 

Najväčší prelom nastal v roku 2017, keď som sa presťahoval do Bratislavy. Prišiel som sem ako malý bisexuálny chlapec, ktorý si povedal, že sa už nechce na nič hrať, chcel som konečne byť sám sebou. Trvalo mi cca dva týždne kým som svoju bisexuálnu nálepku zahodil a kompletne prijal seba samého ako jedno teplé krásne stvorenie.

Aký bol tvoj coming out v katolíckom Slovensku? 

Vyrastal som v katolícky orientovanej rodine, no rodičia nás nikdy nenútili chodiť do kostola. Priznám sa, že som ani moc nerozmýšľal nad tým ako by som to doma povedal, nepripravoval som si to. Jednoducho to zo mňa vypadlo jedného pekného Štedrého dňa, keď mamina robila ikebany. “Som teplý.” To je tá osudová veta, ktorú som jej povedal. Mama si myslela, že vtipkujem, no vysvetlil som jej, že jej najkrajší syn (ja) najbližšiu dobu určite nepredstaví celej rodine dievča. Mamča to vzala v pohode, povedala to zvyšku mojej rodiny. Moja starká to znášala o niečo horšie. Tvrdila, že som chorý. Chcela mi odporučiť sexuológov, psychiatrov a iných odborníkov. Nakoniec sa ale všetko upokojilo a už sme najky kamky tak ako kedysi. Vtipkujeme spolu o chlapoch a zabávame sa, všetko je tak, ako má byť.  

Vec sa má tak, že či chceš alebo nie, tvoja mama to tuší, možno vie. Nikto ťa nepozná lepšie ako ona. 

Rodinu máme za sebou, teraz tú druhú rodinu: kamaráti a okolie. V Bytči (mesto, kde som vyrastal) som si osobne prešiel kadečím. Pravidelná šikana nebola výnimkou. Nerozumel som, prečo sa mi to dialo, pretože som sa necítil rozdielny, no okoliu som taký asi prišiel a všetci vieme, že tínedžeri vedia byť krutí. Smutné je, že nie som jediný prípad. Ešte smutnejšie je, že tých prípadov je na Slovensku veľmi veľa, niektoré končia tragicky.

Kamošom som to, tuším, niektorým ani nepovedal, len som zrazu začal rozprávať o chlapoch a gay zoznamkách, na ktorých som toho času figuroval a figurujem doteraz.

Vždy si tak otvorene rozprával o svojej sexuálnej orientácii?

Odvtedy, čo som úprimný sám k sebe, nemám problém rozprávať o hocičom. Takže v podstate áno, vždy som o nej rozprával otvorene. Stačí byť otvorený a úprimný sám k sebe, všetko ostatné príde samo. Hovorím, že stačí byť otvorený, úprimný a nehanbiť sa, ale na druhej strane, môjho kamaráta za svoju otvorenosť a nebojácnosť zbili. Išlo o to, že jeho zmysel pre módu je úplne niekde inde, je nekonfekčný a niekto na ulici to zjavne nezvládol.

Stretol si sa ty s niečím takým?

Tu v Bratislave sa mi to ešte nestalo. V Bytči už áno. Ja sa nebijem, nikdy. Ak má človek potrebu si vybiť nejaké jeho bôle na mne, smelo do toho. Ja však úder nikdy neopätujem, nenávidím násilie a možno to znie ako klišé, no násilie nikdy nič nevyriešilo a ani nevyrieši. Ja jednoducho budem sám sebou, pretože život je príliš krátky na to, aby sme sa na niečo hrali. Je cool byť sám sebou, no nie je cool biť. To si pamätajte!

Čo tvoj štýl obliekania? Keď tu spolu sedíme tak si oblečený v čiernom a pôsobiš neutrálne/hetero. Máš svoj zjav v obliekaní ktorý otovrene vypovie tvoju orientáciu z prvej? 

Toto škatulkovanie handier by som najradšej zrušil. Nos si hrdo čo chceš, či si chlapec alebo dievča, ak sa ti páči croptop, daj si ho. Ja nosím všetko. Nepozerám sa na to, či to o mne hovorí, že som hetero alebo homo. Jednoducho si dám na seba hocičo. Samozrejme, že na každodenný život si obliekam veci, v ktorých sa cítim pohodlne. 

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu v obliekaní? 

Keď som sem do BA prišiel, život mi do cest vplietol tú najkrajšiu blondínu, akú som v živote videl. Volá sa Sofia a ja som najšťastnejší, že ju mám v živote. Je nielen mojou módnou inšpiráciou, ale je tak trochu aj moja stylistka. Venuje sa móde a upcykluje sekáčové oblečenie a je naozaj dobrá. Okrem toho, že za šiacim strojom je to úplná bohyňa, má dar. Vidí v ľuďoch to, čo oni v sebe ešte neobjavili. Takto našla mňa. Ja som hlina a ona je hrnčiar. Ďakujem jej a vesmíru za to každý deň.

Bol si niekedy na Pride pochode?

Áno, absolvoval som ich už niekoľkokrát. Na Europride s @alexwortex69, Bratislava Pride samozrejme a Pražský pride. Prides milujem, je to miesto, kde sa sústredí najviac úsmevov a najviac pozitívnej energie, pretože všetci kráčame s jediným cieľom, byť akceptovaní.

Chodievaš, prípadne sa aj zúčastňuješ iných kultúrnych akcií?

Samozrejme, umrel by som od nudy, keby nikam nechodím. S Val a Sof máme obľúbené Okamžité krepčenie a akcie tomu podobné. Príjemné rapy a R´n´B rytmy nikdy nie sú zlé. Vtedy sme na parkete Destiny’s Child revival (hahaha). Občas zablúdime aj v Trafe, ale je to veľmi zriedka. V septembri bol Ball of Shame organizovaný aj Monikou Prikkelovou. Je to jedna z najlepších akcií, ktoré som zažil. BDSM dresscode je skvelý, taký malý Berlín. Prelepíš si bradavky páskou, dás si croptop sako, vybíjaný opasok okolo krku a si bohyňa. Áno, bol to môj outfit. 

Ako vnímaš Slovensko v zmysle tolerancie a akceptovania LGBTQ+ ľudí?

V Bratislave je to okej. Čím ďalej sa ale posunieš, tým je to horšie. Veľké mestá sú taký safe space, pretože sa tam vždy točí väčší počet ľudí z rôznych krajov a krajín. Tá kozmopolitnosť veľmi pomáha. 

Čo si myslíš o nedávnej predvolenej prezidentskej kampani v Poľsku, kde sa otvorene vymedzovali proti LGBTQ+ komunite a podporovali vznik LGBT – free zón?

Toto neviem pochopiť. Vyjadrujem sa k takýmto témam pravidelne na Instagrame, pretože o týchto veciach musíme rozprávať a riešiť ich. Neviem, kde sa berie taký strach a nenávisť v ľuďoch, ale verím, že sa všetko k dobrému obráti. K LGBT-free mestám sa mi ťažko vyjadruje. Príde mi to, akoby nás mali za zombíkov, pred ktorými musia postaviť múr, aby dokázali prežiť. Hovoria o nás, že sme chorí alebo nakazení nejakým vírusom (hahaha, aké aktuálne), no mne príde choré skôr ich správanie. 

Čo by si poradil svojmu mladšiemu ja?

Hej, Denis, rob všetko tak, ako to cítiš. Myslím, že by som mu neporadil nič, pretože vďaka tomu ako som konal, som tým, kým som. Verím, že všetko robil najlepšie, ako vedel.